Ahoj.Ja mám 40

Ahoj, áno ja mam 43

Ahojte, je tu nejaka žienka tehotna po 40?

Skusila si Bachovu kvetovu terapiu? je to super. Je to neskodne a velmi to upokojuje nervy

Mozno ma tu teraz vsetky budu preklinat... ale myslim, ze aj ked to ma slobodna mamina velmi tazke, sama si musis uvedomit, ci chces byt s tym tvojim chlapom, ktory ti otvorene povie po takej kratkej dobe, ze ta nemiluje. Ja osobne by som radsej bola stastnou slobodnou maminou ako nestastnou s niekym, kto je otcom mojho dietata a len z ucty a kvoli tomu aby som sa nezosypala by bol so mnou... na tie otazky, ktore si ale polozila cudzim ludom by si si podla mna v hlbke duse vedela odpovedat aj sama... tu ti vela ludi napise co mas ako robit... ale aj tak si v podstate urobis to, co citis... ked sa trochu zamyslis, verim, ze najdes to spravne riesenie pre vas vsetkych... mozno sa vsetko tak utrasie, ze nakoniec budete ako stastna rodinka z americkeho filmu so stastnym koncom a ty si sem ten prispevok prides vymazat :-) viem, ze je jednoduchsie klast otazky ,,anonymne', no ver, ze aj rozumna najlepsia kamoska by ti vedela snad pomoct viac ako my vsetky ostatne zenske, co nepozname ani teba ani tvojho partnera...

Cavte babi mam pocit ze mi nakrivo raste marernica som desiatom tizni asi mi haras

To co opisujes si stavy uzkosti..urcite by som na tvojom mieste navstivila psychologa. Nie je to hanba ale ani nic co by si mala podcenovat. Je to jedna z najcastejsich chorob.

Neviem, ci si ma pochopila.... Ale to je taky divny strach.... Uplna nervozita, niekedy to ide az do paniky... A ked ma do toho zacne nieco boliet koniec.... Prve som mala v 17. rokoch a netrapilo ma vobec nic....mlada, hlupa...nevedela som co ma caka a bolo mi to jedno.... Teraz som ustrachana, nervozna.... Snad ked sa prehupnem do druheho trimestra bude dobre.... Aj tak yti dakujem za odpoved😉

Nič si s toho nerob že sa bojíš každá sa bojí o bábo aby bolo všetko v poriadku, aby to dobre dopadlo, aby sa nič zlé nestalo....to sme my mami

Ahojte.... Zacinam 10tt a v podstate je vsetko celkom fajn.... Ziadne nevolnosti, sem-tam som mala zavrate a teraz ma len niekedy bolieva hlava...ale mam nizky tlak, tak to v postate pripisujem tomu... Pokial to takto pojde dalej, budem rada... Moj priblem je ale niekde inde... Od mojho prveho tehu ubehlo uz 18 rokov a vsetkeho sa strasne bojim... Bojim sa porodu, bojim sa priebehu tehu, proste vsetkeho...nedaj Boze ma nieco zaboli a take scenare, ktore sa mne premietaju, tak by sa za ne nemusel hanbit ani oscarovy scenarista... Neviem cim to je... Chcem sa tesit, radovat (pretoze som to chcela), ale nejako mam stale myslienky v negativnych vlnach.... Uz som myslela aj na to, ci to nie je tym, ze som sama (teda bez partnera).... Zaspavam sama, nema ma kto chytit ani za ruku... Neviem... Nemate niektora podobny problem??? Zelam vsetkym pekny den 😉😉😉

....a samozrejme, že aj plače a zúri a niekedy som z neho na nervy....ale tú lásku čo dokáže dať aj tak nechápem :)

A ten drobček :) ...možno nie hneď...možno postupne a možno naraz ....bude chŕliť láskou k tebe, k vám...vlastná skúsenosť....až nechápem, kde sa to v ňom berie :)...teším sa, že to bude tak aj vo vašom prípade :) určite :)

Strach je veľký pán, len sa mu nepoddajte! Bojujte spolu, nie proti sebe ...život je boj, ...neustály...s občasnými príjemnými prestávkami na nádych :)....strach zo zodpovednosti, strach z neznámeho, strach z budúcnosti...kto z nás ho nemá? ...máme...podporujte sa ...nie ľúbiť, ale milovať t.j. prijímať človeka aj so slabosťami a chybami...to je ťažká životná úloha ...ALE je to podstata bytia....Milovať a nič za to nežiadať :) Držím palce

Duphaston dopomaha otehotneniu, beru ho baby co chce dopomoct otehotneniu. Takze bolo viac nez iste, ze otehotnies.

Som v 10 tyzdni... priatelom sme mali pocit, ze nase cesty a stretnutie boli osudove... sme spolu 4 mesiace, prve dva super a dosli sme na to, ze nemame vela spolocneho tak sme to riesili, len aby sme neboli v stave ze sme s niekym len preto aby sme boli... obaja mame 30...resp. tesne po emoticon Obaja sme si presli partnermi, on dlhodobo, ja 3 dlhsie... a stalo sa nieco s cim som neratala... od detsva mam problemy s krvou, atd...na zaciatku sme si povedali, co chceme a co nie, co je nasou predstavou... uz 3 tyzden sme si povedali, deti ano emoticon tak sme si uzivali- klasika zaciatky... ja som vsak mala problemy a podozrenie na endometriazu a dr. mi predpisal Duphaston... tym padom ja som bola kryta... aspon sme si to mysleli :( do posledneho mesiaca... a a teraz... sme na tom velmi zle... snazime sa to lepit, boli sme spolu na dovolenke, po ktorej sme zistili, ze toto nie a ideme od seba... rano sa prebudil a povedal, ze o mna nechce prist... vsetko slo ako po masle... tyzden v pohode, potom navsteva jeho mamy, ktora mi,,nalozila" a spochybnila vsetko vo mne o nas, o tom ze je to spravne atd... s placom som mu povedala, ze je to 1x ze lutujem, ze sa vo mne rodi zivot... priznal sa, ze aj on pochybuje ako je mozne, ze som tehotna, kedze som brala tabletky... to ma od neho este viac odsunulo.. opat prazdno a pocit, neviem ho opisat... skonstatoval, ze ma uz nelubi vobec, resp. si ma vazi... ale nic ku mne neciti, resp. ano, ale nie to co predtym, ze uz nevidi len mna... Ja som zufala, pred tym pri mne stal a tesil sa- co tvrdi aj teraz... ale vidim, ze sa trapi ma strach ako skoncime a co bude... este mi davalo nadej, ze porod vsetko zmeni, ze ma zacne milovat ako zenu, ktora mu dala nieco po com tuzil a co chcel, len nie tak skoro... Momentalne mam pocit, ze odluka by pomohla, ale asi len mne... Pomaly koncim 2 mesiac a to skvrna vo mne vsetko vnima a citi a neviem ho donutit aby sa uvedomil a netrapil ma... viem, ze ked odidem a budem sama to bude na obesenie, ale zvladnem to, lebo budem mat nieco co on nie.. krpcovi chcem dat vsetko co mam a viem... lasku, usmev... stastie... ale poradte mi ako to mam spravit s chlapom, ktoreho lubim ale on mna nie... a spolieha sa na to, ze bude to raz okej... vtedy ma napadne, ze pre mna bude neskoro... stratim vsetko voci nemu... a poviem len,,kde si bol doteraz"... som zufala, trapim sa, neviem co bude s nami, mnou a krpcom.. ale to male si nezasluzi vyrastat s niekym, kto jeho matku nedokaze lubit... co mam robit..?

Ahojte, tak aj my sme uz v 10.tyzdni, dnes sme boli na kontrolnom sone, som 9+2tt, velkost mimca je 26mm co zodpoveda 9+3tt, takze vsetko je v najlepsom poriadku. Tehu knizku este nemam, dostanem ju o 3 tyzdne na velkej kontrole. Byva mi zle, ale dnes som si kupila zazvorove zuvacie cukriky tak vyskusam. ☺

Ahoj. Aj ja som mala zavrate a celodenne nevolnosti. Co ti mozem poradit kazdu chvilu nieco zjest..aj na silu..pomoze to..aspon par piskotov..kusok chleba..a kazdu polhodku si daj dva tri hlty vody..ja som si miesala s vineou. Pokial nekrvacas tak je myslim vsetko v poriadku a nevolnosti prejdu..aj mne uz pomaly prechadzaju. A odpocivaj co mozes.aspon lez. Vykasli sa na domacnost..ked to nejde tak to nejde..to by mali vsetci pochopit..ja mam dvojrocneho prcka a ako tak to zvladame..a este vetraj..cerstvy vzduch mi tiez pomahal..a v lekarni maju take lizatka pre tehotne..pri nevolnosti..skus si ich kupit. Drzim palecky..a snad to coskoro prejde..

Ahojte tehulky. Prosim o radu. Som tehotna, neviem ani v ktorom tyzdni lebo lekar vravel ze plod je velmi maly tak treba pockat. Je to nase druhe babo. Mam velke nevolnosti a lekar ma dovolenku. Je mi zle uz 3 tyzdne a po cely den. Vracala som len raz. Mam zavraty, bolesti hlavy a podbruska. Nekrvacam ani.nespinim. Je to normalne?? Pri prvom dietati som male len ranne nevolnosti tak neviem co robit. Nedokazem sa starat ani o domacnost ani nikam ist. Dakujem za vsetky rady

Dnes som bola u lekara a teraz uz presne stanovil ze sme 9+2 tt takze nasa mala vytuzena valentinka <3

Ahoj. Aj ja začinam 10 tt zijem v Nemecku a tiez mam problem s panickou poruchou. Zatial uzivam Paroxetin,nedalo sa vysadit,skusala som ale to proste neslo